Môj príbeh

Milujem rána, kým dom je ešte tichý, a ja sa so šálkou teplého čaju, alebo kávy prejdem sviežou záhradou. Odtrhnem pár lístkov šalátu, či dozretú paradajku k raňajkám, poteším sa krásou rozkvitnutých kvetov farebne namiešaných v záhonoch spolu so zeleninou. Nastavím tvár vychádzajúcemu slnku a nechám jeho lúče, nech mi zohrejú pokožku. 

Tak a môže začať deň. Nezáleží na tom, aký bude a čo mi prinesie, ja som spokojná, že som si dopriala „svoje krásne ráno.“

Bývam so svojim mužom a dvoma deťmi vo Svite. Je to "Baťove mesto" postavené prevažne zo starých, takmer 100-ročných domov. Žijeme v typickej radovej zástavbe so šiestimi bytmi a miniatúrnou záhradou. Má  45 m2 no i tak je plná kvetín, farieb, drobného ovocia aj zeleniny. Máme skleník plný zeleniny, i voňavé kvetinové záhony, či hrozno popínajúce sa na terase spolu s fazuľou a muškátmi.

Záhrada je vytvorená, ako malý intenzívny systém, takže ak to život vyžaduje a nemôžem sa jej venovať aj niekoľko týždňov, záhrada stále  prosperuje.
Keďže bývame v centre mesta, okolo chodí veľa ľudí a záhrada ich často zaujme. Zastavia sa, niečo sa opýtajú, voľačo poradia.  A tak vytvárame aj vzťahy v našom okolí. 

Pracujeme s mužom z domu a počas slnečných dní si doprajeme spoločne kávu na terase. Alebo tam pokojne pracujeme celý deň. Z kuchyne mám výhľad na krásne trvalkové záhony a zelenú strechu nášho malého domčeka na bicykle. Keďže miesta je málo, snažíme sa ho pretvoriť s citom a umožniť mu funkčnosť aj krásu zároveň.
 
Kde je to možné zbierame dažďovú vodu, ktorú používame v záhrade, ale aj v dome. Minimalizujeme používanie plastov a snažíme sa aj o zníženie tvorby odpadu. Keďže máme životný štýl mestskej rodiny s dvoma deťmi, žiť úplne ekologicky a bez odpadov je veľmi náročné. Inšpirovala som sa však ľuďmi, ktorí to dokázali a zaviedla do nášho života zmeny, ktoré priniesli veľký efekt a nemali negatívny dopad na náš komfort.   

Keď sme sa v máji 2019 do domu nasťahovali, mala som obrovské plány a očakávania. Chcela som pestovať všetko možné a hlavne veľa kvetín, chcela som, aby náš 2,5 ročný syn trávil  vonku veľa času a spoznával prírodu, aby záhrada môjho muža nezaťažovala kosením, ktoré nemá rád, ale bola pre neho miesto na relax a oddych. 

Bezradne som uvažovala, ako všetky svoje plány napchám do 45 metrov štvorcových. Keď mi zlyhal pokus o prikúpenie pozemku priľahlom k našej záhrade, definitívne som pochopila, že musím hrať s kartami, ktoré mám. Začala som nakupovať rôzne rastliny, kvetiny, sadenice a postupne ich sadiť do zeme a neskôr vykopávať a vyhadzovať. Nechápala som, prečo sa im u mňa nedarí. Míňala som na záhradu kopec peňazí a želaný efekt stále neprichádzal. 

Rastliny som neustále kupovala, premiestňovala a vyhadzovala tie, ktoré to u nás „nedali“. A môj muž nechápal, koľko peňazí som schopná na záhradu minúť. S pribúdajúcim množstvom lopatiek, vedierok, plastových kvetináčov a kosačky vznikol ďalší problém, kde to všetko uskladniť. 

V novembri sa nám narodila dcéra, prišla zima a záhrada už nebola prioritou. Nasledujúce obdobie sa točilo okolo detí, domácnosti a covidu. Môj muž dostal v práci výpoveď, čo síce znamenalo, že sme boli doma dvaja, ale pribudli iné starosti. 

A tak to išlo až do jari 2021. Dcéra povyrástla, môj muž si našiel novú prácu a mňa opäť zavolala záhrada. Ešte viac som si uvedomovala, aké je skvelé mať hoci len malé miesto zelene pri dome, kde môžeme vyjsť na vzduch a slniečko. Stále som mala pred očami svoj sen krásnej, úrodnej záhradky, ale stále rovnako som nevedela, ako sa k nej dopracovať. 

Vedela som, že už nechcem opakovať urobené chyby. Postup pokus- omyl bol frustrujúci a stál náš rodinný rozpočet veľa peňazí. Veľa času som venovala čítaniu informácií na internete, videám na YouTube. Kúpila som si pár kníh a časopisov o záhradkárčení. Mala som pocit, že som úplne neschopná vydolovať z toho kvanta informácií nejaký jednoduchý postup, ktorý ma zaručene dovedie do vysnívaného cieľa. 
 
Táto moja frustrácia vyvrcholila kúpou malého skleníka a veľkého dreveného kompostéra. Ale čo s tým, som nevedela. Nenašla som žiadne "blbovzdorné" návody ako kompostovať, alebo ako začať pestovať zeleninu. 

Pri svojej snahe zistiť, čo a kedy vysiať do sklenníka som natrafila na web Školy permakultúry. Našla som webinár na tému Záhrada na balkóne. Povedala som si, že moja záhrada nie je väčšia od nejakého balkóna, či terasy. A na webinár som sa prihlásila. A haleluja! Konečne som dostala informácie vo forme a štýlom, ktorý mi nesmierne vyhovoval. 
 
Za dve hodiny v on line svete som sa dozvedela, ako pristúpiť k zariaďovaniu balkóna, terasy, či v mojom prípade malinkej záhrady. Že to treba naplánovať, čo si treba všímať, ako na to reagovať. Dostala som úplne konkrétny zoznam rastlín (ovocia, zeleniny a byliniek), ktorými môžem pokojne začať bez obáv z neúspechu. 
 
A tak sa začala moja cesta za permakultúrou. Začala som si kupovať záznamy webinárov aj na ďalšie témy. Dozvedela som sa, ako kompostovať, ako vypestovať priesady, či skombinovať rastliny na záhonoch, ako viesť k prírode deti, čo znamená chovať sliepky a mnoho ďalšieho. 

Bažila som po informáciách a hneď ich skúšala, alebo v prípade chovu sliepok, aj neskúšala v praxi. Nakoniec som sa prihlásila na veľký dizajnérsky kurz Permakultúrneho dizajnu. Tam som sa naučila, ako naplánovať a vytvoriť permakultúrny dizajn akéhokoľvek pozemku, farmy, záhrady, komunity, či ešte väčšieho celku. 

Postupne som tvorila našu malú záhradku  tak, aby čo najviac ladila s prírodou a okolím. A tak, keď mi koncom roka 2022 skončila materská a ja som nastúpila do práce, bola už naša mini záhradka trvalo udržateľným kúskom zeme, plným kvetov, zeleniny, drobného ovocia, motýľov, včiel, vtákov. Sen sa mi splnil. 

Permakultúra mi dávala zmysel, napĺňala ma natoľko, že som rozmýšľala, čo ďalej. Aký ďalší krok k udržateľnému životu môžem urobiť ja, ako jednotlivec. Aký moja rodina? Urobila som si aj lektorský kurz a začala som sa zaujímať o cyrkulárnu ekonomiku, zero waste domácnosť a udržateľný život. Návrat do práce mi otvoril nové možnosti. 
Začala som sa stretávať s kolegyňami, ktoré, podobne ako ja, cez deň riešia prácu, poobede domácnosť a deti. Až večer, ak majú ešte nejakú energiu a čas, majú priestor si niečo prečítať, vypočuť podcast, alebo kuknúť video, či krátky webinár. Chuť vyskúšať si veci, ktoré sa dozvedeli však musí častokrát počkať do ďalšieho podvečera, alebo až do víkendu. Ak nebudú deti choré, alebo sa nepôjde niekam na výlet, alebo…..Ak tak to ide ďalej a žena je frustrovaná z toho, že jej vysnívaná záhrada je v nedohľadne. 
 
A tak som sa rozhodla zdieľať svoje skúsenosti s ostatnými ľuďmi a pomôcť im na ich ceste k udržateľnému životu a záhrade snov. Prinášam ľuďom overené a zrozumiteľné informácie a návody, ako si naplánovať a začať budovať svoju záhradu, či terasu. Pomáham im zistiť aké zmeny pozvať do svojho života, aby bol bol stále komfortný, no nezaťažoval ich životné prostredie. Rozoberám témy týkajúce sa starostlivosti o pôdu, o človeka a o Zem. Ukazujem ľuďom, ako priniesť permakultúru do ich každodenného života a meniť ho tak k lepšiemu. 

Dnes už viem, že na veľkosti nezáleží. Aj pár metrov štvorcových na naplnenie veľkých snov stačí. Moja minizáhradka- Záhrada do vrecka je dôkazom, že s trochou múdrosti a permakultúry dokážete vytvoriť svoj raj aj v tom najmenšom kúte sveta.

A tak môžete aj vy čerpať z môjho know- how a skúseností a to nasledovnými spôsobmi: 

Prihlásiť sa na Komentovanú prehliadku Záhrady do vrecka. 

Ste pripravení začať tvoriť svoju malú permakultúrnu rozprávku? Ozvite sa mi, rada sa s vami podelím o skúsenosti a pomôžem vám na ceste za vašim malým, veľkým snom.