Ako som si našla čas na seba, alebo Ako sa rodia udržateľné mamy…

Akýkoľvek koníček, alebo činnosť vyžaduje náš čas a väčšinou aj sústredenie. Či je to šport, záhrada, ručné práce, alebo čítanie knihy. Ak nemáme dostatok času, veci rozrobíme a necháme tak, na neskôr. V lepšom prípade sa k nim niekedy vrátime, v horšom sa nám doma kopia polotovary vo forme rozštrikovaných svetrov (z ktorých deti už možno aj vyrástli), rozčítaných kníh, rozrobených kurzov, či nedokončených záhradných projektov. 

Ďalším predpokladom na príjemné strávenie času, ktoré nás aj nabije energiou je práve energia sama. Ak sme nevyspaté, unavené, alebo zasoplené, nesústredené, lebo naše dieťa je druhý deň v škôlke a my nevieme odpútať našu pozornosť od myšlienok na neho, môžeme sa venovať veciam, ktoré nás bavia, ale naša myseľ nebude tu a teraz. 

U mňa to v lepšom prípade dopadne tak, že sa motám po záhrade, tu dačo urobím, tu niečo prenesiem, ale žiadna radosť, ani výsledok z toho nie je. Stalo sa už aj vám, že ste čítali knihu a o chvíľu ste nevedeli, o čom je a museli ste sa o pár riadkov, či strán vrátiť? Tak presne o tom hovorím. Mať energiu a byť tu a teraz, robiť veci, ktoré milujeme a napĺňajú nás. Ale kde ten čas vziať? Najskôr na to, aby sme si poriadne oddýchli a potom ešte na to, aby sme sa venovali veciam, ktoré milujeme.  

Verím, že každá z nás má svoj zoznam vecí, ktorý by vedela aj o polnoci vysypať z rukáva, keby sa niekto pýtal: „Čo by si robila, keby si mala 4 nerušené hodiny len pre seba?“  Vyložila by som si nohy a vypila si kávu kým je teplá, stretla sa s kamarátkou, konečne by som rozsadila jahody v záhrade, dočítala by som knihu z minuloročnej letnej dovolenky….

A čo keby tá otázka znela: „Čo by si robila, keby si mala 2 nerušené hodiny len pre seba každý deň?“ Fúúú ha…. začala by som opäť plávať, zapísala sa na kurz keramiky, alebo online kurz angličtiny….

Lenže kde ten čas nájsť? Čo a ako zmeniť, aby to naozaj fungovalo a fungovalo dlhodobo, nie len týždeň. 

Ako sa hľadá voľný čas?

Som pracujúca mama dvoch detí 8-ročného Adama a 5-ročnej Ester. Všetky dni u nás vyzerajú veľmi podobne: raňajky, obliekanie, rozvozy do školy a škôlky. Potom práca, poobede vyzdvihnutie detí, večera, domáce úlohy, uspávanie a keď je všetko hotové, často už ledva udržím oči otvorené. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som pochopila, že nikto zrejme nepríde a neponúkne mi riešenie, resp. ho nenájdem v jednom podcaste. A tak som začala skúšať a kreatívne, pomaly, ale asertívne pristupovať k otázke, ako si nájsť čas na seba. Nie len 4 hodiny za mesiac, ale napríklad aj tie 2 hodiny denne. 

Niečo zafungovalo hneď, niečo vôbec. Niečo po čase fungovať prestalo. Ale teraz už viem, že je to proces, ktorý sa mení a vyvíja, ale stredobodom som stále ja s cieľom byť oddýchnutá, v harmónii sama so sebou, schopná generovať toľko energie, koľko potrebujem. 

Tu je niekoľko typov, ktoré majú podľa mojich skúseností potenciál veľa zmeniť. Či už tým, že mi pomohli vytvoriť si spomínaný čas len pre seba, aby som mohla energiu načerpať, alebo tým, že mi umožnili robiť veci inak a tým moju energiu šetrili. A to aj dlhodobo. 

Keď nemáte nablízku niekoho z rodiny…

Keďže nemáme nikoho z rodiny, kto by nám mohol postrážiť deti, sme fanúšikmi všetkých foriem stráženia detí- jednorázových, krátkodobých, dlhodobých, narodeninové párty, návštevy u kamaráta…

Môj muž v tom mal od začiatku jasno v tom, aké výhody má opatrovateľka detí. Ale ja som si nevedela predstaviť, že odovzdám svoje dieťa, také malé a krehké cudziemu človeku. Nakoniec som sa na to odhodlala.  

Dievča bolo síce mladé, ale mala skúsenosti s malými deťmi a čuduj sa svete, moje deti si ju ihneď obľúbili. Konečne mali dospelého parťáka, ktorý sa s nimi aj dlho hral a nemusel od nich nikam odbiehať. A keď táto naša prvá baby sitterka po pár mesiacoch odišla študovať, moje deti už vedeli, že baby sitterka je fajn a že rodičia potrebujú mať aj čas pre seba a ja som už bola viac uvoľnenejšia a hneď našla vhodnú náhradu. 

A ako sa dopracovať k vhodnej kandidátke? Nám sa osvedčilo jednoducho opýtať sa v okolí. Bývame v malom meste a tak sme sa pýtali v škôlke, v školskom klube, v detských herniach, ale aj inštruktorky lyžovania, alebo trénerky nejakého krúžku sú fajn na stráženie detí. 

A ak z akýchkoľvek dôvodov pre niekoho pravidelný babysitting nie je cesta, existujú ešte iné možnosti. Každá z nich má svoje pre a proti, ale ja verím tomu, že keď sa dobre vyskladajú, dokážu nám pomôcť nájsť si čas, ktorý môžeme stráviť podľa svojich momentálnych potrieb. Tu je pár typov:

• Pravidelné návštevy u spolužiaka, alebo kamaráta/ kamarátky. Môžete sa dohodnúť s rodičmi dobrého kamaráta vášho dieťaťa, že napríklad každý prvý piatok v mesiaci ho vezmete k vám na pár hodín sa pohrať. A iný deň v mesiaci zas môže ísť vaše dieťa ku kamarátovi. 
• Nie som vyznávačka detských kútikov plných trampolín a šmýkačiek v nákupných centrách, ale niekedy natrafíte na tematické kútiky: lego, kreatívne dielne. Nie je to na pol dňa, ale nákup, či vypiť kávu v kľude s knihou v ruke sa dá.  
• Tichá hodinka doma. Môžete zaviesť, alebo sa o to aspoň pokúsiť tichú chvíľku každý deň doma, alebo počas víkendu. Keď si deti môžu čítať, skladať puzzle, kresliť. 
• Mne sa osvedčilo aj vytvoriť deťom zaujímavú novú zónu v byte, či záhrade, kde sa vyhrajú samé spolu. Tu treba povedať, že nie vždy sa to obíde bez následného upratovania. Ale to je vždy oveľa kratšie, ako získaný čas. 

U nás mal úspech maliarsky stojan, akrylové farby, štetce, šablóny. Deti si mohli na paletu sami dávať farby, ukázala som im na začiatku ako a koľko je už dosť. Ako si prilepia papierovou páskou kartón na maliarsky stojan. Kde a ako umyť štetec a nechala som ich tak.

Ďalšie nápady: miesto na hru s vodou v sprchovacom kúte, kreatívny box (zbieram rôzne gombíky, farebné papiere, stužky, nálepky… atď. do jednej škatule a raz za čas to vyložím deťom, nech si vytvoria, čo chcú), v záhrade to môže byť blatová kuchynka, záhon na rytie do zeme, kreatívna prírodná sada (niekedy pomáha, keď dám deťom aj na hranie vonku materiál- napríklad odrezky z kríkov, paličky, suché lístie, kamienky a oni si už sami z toho tvoria veci a príbehy okolo toho). Tu sa fantázii medze nekladú. 

Každý žijeme v inej komunite, ktorá poskytuje rôzne možnosti. A keď ich začneme aktívne vyhľadávať, sami sa nám ponúknu. Pre mňa bolo kľúčové nastaviť si to najskôr v hlave tak, že nie som zlá matka, ktorá odkladá svoje deti preč. Ale matka, ktorá pozná svoje potreby a učí to príkladom aj svoje deti, že je fajn mať čas len pre seba.

Popri aktivitách, ktoré nám umožnia čas získať existujú aj také, ktoré nám ho pomôžu ušetriť. Princíp je jasný: sú aktivity počas dňa, ktoré vyžadujú našu pozornosť. Niektoré nás bavia viac, iné menej. Pozrime sa na ne a zvážme, ktoré činnosti vieme robiť viac efektívne a ktoré môžeme spokojne obmedziť, alebo úplne vynechať. 

Čo budeme jesť ?  

Bežná otázka, ktorá sa vďaka 2 mesiacom letných prázdnin prepracovala u mňa do TOP 3 najneobľúbenejších viet. Mala som predstavuje, že sa máme stravovať zdravo z čerstvých a lokálnych surovín. Police sa mi prehýbajú rôznymi kuchárskymi knihami. Každú som kupovala s jasnou predstavou mňa, pekne upravenej, ako sa s úsmevom zvŕtam v kuchyni, popritom diskutujem s mužom o tom, aký mal deň a po 20 minútach sa na stole objaví nádherné farebné zdravé jedlo. Všetci ho s radosťou a chuťou zjeme. 

Realita bola na míle vzdialená. Mnohé knihy dostali len jednu šancu a keď nesplnili sľubované časové pásmo prípravy, dostali svoje miesto na polici. Iné jedlá boli aj rýchle, nádherne farebné a chutné, bohužiaľ len pre mňa a manžela. Deti ohrnuli nos a vypýtali si toast. Kniha šla opäť do police. 

Čo naozaj pomohlo bolo napísať si zoznam jedál, ktoré jeme my všetci a pár tých, ktoré chutia iba nám dospelým. Z tohto zoznamu potom plánujeme jedlá na večeru na nasledujúci týždeň. Bola som prekvapená, aký veľký efekt mala táto zmena. Nie len, že som odbúrala stres z premýšľania, čo navariť, keďže táto otázka mi chodila v podvedomí takmer celý deň, ale ušetrili sme aj značné množstvo peňazí na nákupoch za potraviny. 

Dnes existuje aj veľa aplikácií, kde si viete svoje obľúbené recepty uložiť a oni vám vytvoria nákupný zoznam. Alebo aplikácie, do ktorých napíšete zoznam potravín, čo máte doma a oni vám vyhodia recepty na možné jedlá. 

Minimalizmus

Veľakrát som čítala, či počula odporúčania ohľadom domácich prác. Vety typu: „Nemusí byť vždy tip-top upratané!“ „Nemusí byť každý uterák a obliečka na vankúš vyžehlený.“ „Kuchyňa sa nemusí každý večer lesknúť.“

Napriek tomu, že nemám žiaden tlak na to, že musí byť stále upratané, často som mala pocit, že neustále len niečo prenášam, zbieram, odkladám a ukladám. 

Minimalizmus. To je moja rada. Pomaly, postupne, vo vlnách, ktoré sú mne a mojej rodine príjemné, vypratávame nepotrebné veci z nášho životného priestoru. Z vecí na poličke, ktoré darujem nemusím utierať prach. Ak v poličke nie sú žiadne veci, nepotrebujem skriňu s poličkami. A tak pomaly, pomaličky sa priestor okolo nás čistí a sprehľadňuje a aj jeho upratanie potom vyžaduje omnoho menej času a námahy. 

Toto funguje za predpokladu, že si ustrážite nákup, alebo prijímanie nových vecí do domácnosti. Aby ste nenahradili tie darované, alebo predané novými a neocitli sa opäť v chaose. 

Ja to neviem robiť. Ja to nechcem robiť !     

Veľmi dobré je zapojiť do upratovania a zveľaďovania nášho domova aj deti. My sme s mužom robili tú chybu že sme ich radšej posadili pred rozprávku, aby nezavadzali a my dvaja sme zatiaľ vo svižnom tempe upratali byt. Deti sú však už vo veku, kedy sme my s mužom doma pomáhali, tak sme si povedali, že to skúsime. A voľky, nevoľky, deti začali pomáhať. 

Vysávanie detskej izby a mopovanie si už robia sami. Obvykle sa dohodnú, kto vysáva a kto mopuje. Kvalitu práce nekontrolujem, dôverujem a teším sa, že mám o izbu menej :o)

Príprava, plánovanie, rutina…najlepší kamoši

Nie som žiaden spontánny bonviván a vidím výhody v určitom type rutiny. A to sa nám osvedčilo najmä po príchode detí. Tie na jednej strane vniesli do nášho života veľa neočakávaných, neplánovateľných a nepredvídateľných situácií, na strane druhej rituály aj im pomáhajú vniesť do života istotu. A tak máme večerný a ranný rituál. Večer si deti sami pripravia oblečenie na druhý deň do školy. Syn si zbalí tašku s knihami, dcéra hračku na spanie do škôlky.

Ja si večer pripravím do čajníka čaj a premyslím si, čo zbalím synovi na desiatu. Rána sú potom oveľa plynulejšie a situácie, kde to môže drhnúť sú eliminované. 

Spoločné momenty

Často sa vraví, že nemáme byť perfekcionistky, nemusí byť tip- top upratané, zdravo navarené každý deň. Že máme radšej tráviť čas s deťmi, len tak pri hre, alebo len byť s nimi vedome prítomné. Že to je najviac. 

A ja si toto vedome dovolím aspoň raz za pár dní. Keď mám viac energie, zahrám si s nimi spoločenskú hru. Keď som uťahaná, pustím nám rozprávku, rozložím v obývačke gauč, nakrájam nám jabĺčka a dívame sa spolu. Užívame si sladké nič nerobenie a spoločnú prítomnosť. Môj muž dokonca niekde našiel výskum, podľa ktorého takéto spoločné chvíle pomáhajú vytvárať blízkosť medzi deťmi a rodičmi. 

Takže si to spokojne dovoľte. Možností je veľa, treba len začať. Nezáleží na tom ktorou a ako, ale začať. Držím vám palce, aby ste si našli tie svoje činnosti, ktoré vám pomôžu vytvoriť priestor pre plnenie vašich snov. 

Lebo aj malé veci, vedia veľa zmeniť.